Delta Dunaja - Fotoexpedícia 2024
Prvého júna 2024 sme vyrazili z Bratislavy, aby sme objavili krásu rumunskej dunajskej Delty. Naša trasa sľubovala pestré scenérie a viedla nás najskôr cez diaľnicu na Maďarsko. Neďaleko slovenských hraníc nás však prekvapila náhla a prudká búrka. Hromy, blesky a intenzívny dážď spôsobili problémy na diaľnici. Našťastie, ako sme postupovali južným smerom, búrka ustúpila a opäť nás sprevádzala jasná obloha.
Prvým cieľom bolo historické mesto Sibiu, kde sme prenocovali. Čaro a atmosféra mesta nás okamžite pohltili. S úzkymi uličkami, teplým svetlom a malebnými fasádami nás lákalo na objavovanie. Ten večer sme s cestovnými spoločníkmi spontánne zorganizovali fotografovanie večerného mesta, pričom Sibiu sa ukázalo byť ideálnym plátnom. Spoločne sme zachytili genius loci tohoto úžasného mesta—živé uličky, jedinečné osvetlenie a harmonické prepojenie minulosti a súčasnosti.
Po tomto nezabudnuteľnom zážitku sme sa skoro ráno vydali opäť na cestu, tentoraz hlbšie do Rumunska smerom na Crișan. Kilometre ubiehali rýchlo a s každou chvíľou sa zvyšovalo naše očakávanie, čo nás v Delte čaká. Cesta do Crișanu bola príjemná, s oblohou doširoka rozprestretou nad krajinou—dokonalý úvod k pokojným, prírodou naplneným dňom, ktoré nás čakali.
Keď sme sa priblížili k prístavu Murighiol na okraji Crișanu, uvideli sme prvé náznaky úžasného divokého života, ktorý charakterizuje dunajskú Deltu. Nad rozľahlými, otvorenými poľami, ktoré sa rozprestierali smerom k vode, sme zazreli elegantné biele siluety pelikánov, ktoré sa kĺzali po oblohe. Počas občerstvovacej prestávky sme zahliadli krakľu, ktorá si posedávala na nízko visiacej vetve stromu. Bol to vzrušujúci úvod do dobrodružstva, ktoré nás čakalo na vode.
Okolitá krajina pôsobila nekonečne. Terén bol divoký a nedotknutý, s rozľahlými poľami lemovanými trstinovými plochami a jemnými kanálmi vinúcimi sa k delte.
Naša cesta pokračovala, keď sme v Murighiole nasadli na malé člny a vydali sa cez spletitú sieť vodných ciest unajskej Delty smerom ku Crișanu. Dobrodružstvo sa začalo takmer okamžite, keď nad nami preletela skupina pelikánov, ktorí ladne skĺzli až k vodnej hladine. Ich pokojná prítomnosť nám otvorila brány do tohto divokého, odľahlého sveta.
Keď sme sa dostali hlbšie do delty, široká vodná plocha sa zúžila do malého kľukatého kanála obklopeného hustým trstinovým a vŕbovým porastom, ktorý sa skláňal nad rieku. Atmosféra bola tichá, prerušovaná len jemným bzukotom člnu a občasnými volaniami vtákov. Práve tu sme zazreli vzácny úkaz: divokú mačku, ktorá nás chvíľu sledovala ostrým pohľadom, než zmizla v húští. Neďaleko sedela na nízkej vetve pestrofarebná krakľa, ktorá priniesla do zelených scenérií nádych modrej a oranžovej. V plytkých vodách stáli biele volavky, ich štíhle krky a elegantné perie ostro kontrastovali s bujným pozadím. Každá zákruta vodnej cesty odhaľovala ďalšie krásy Delty, akoby sme postupne objavovali skryté, nespútané kráľovstvo prírody.
Keď sme sa preplavili úzkym kanálom, dostali sme sa na otvorenú vodu, kde sa nám naskytol úchvatný pohľad – obrovské množstvo bielych pelikánov vznášajúcich sa na hladine. S takou gracióznosťou, akoby nám predvádzali svoj vlastný tanec, sa k nám pridali aj ibisovce hnedé, ktoré majestátne krúžili nad vodou, a purpurové volavky, ktorých sýta farba vytvárala nádherný kontrast s okolím.
Už len pár chvíľ pred naším cieľom v Crișane sme sa stali svedkami skutočného prírodného divadla. Pred nami sa objavila volavka sivá v loveckom zápale – práve úspešne ulovila kapra, ktorého obratne ťahala z vody. To sa jej ale nepodarilo. Akoby toho nebolo dosť, neďaleko ulovila užovku fŕkanú, ktorú sa snažila premôcť svojím ostrým zobákom. Boli to okamihy, ktoré nielen brali dych, ale tiež pripomenuli surovú krásu a drámu divokej prírody dunajskej Delty.
Prvý deň sme zakončili v útulnom ubytovaní, kde nás čakala chutná večera z čerstvo ulovených rýb, priamo z vôd, ktoré sme len nedávno preskúmavali. Večer sa niesol v znamení fotografických rozhovorov – delili sme sa o skúsenosti s fototechnikou, tipy a zážitky z terénu. S nadšením som si vyskúšal nový Sony A9 III, ktorý som mal na testovanie, a už som si predstavoval zábery, ktoré zachytím v jemnom svetle svitania.
Budík bol nastavený na skoré ráno, na odchod o 4:30, a všetci sme vedeli, že nás čaká ďalší deň plný neuveriteľných stretnutí s divokou prírodou Delty. Ako sa noc pomaly ponárala do ticha, vzduchom sa nieslo vzrušenie a očakávanie ďalších dobrodružstiev, ktoré na nás čakali len za obzorom.
Druhý deň sa začal už o 4:30 ráno, keď sme vyrazili za východom slnka nad jedným z väčších jazier v dunajskej Delte. Prvé ranné svetlo ožarovalo horizont, a my sme prichádzali k jazeru práve včas, aby sme mohli zachytiť pelikány, ako sa ladne pohybujú po hladine, obklopené jemnými farbami úsvitu. Raňajky sme si vychutnali priamo na malých lodičkách, v srdci prírody.
Po východe slnka sme sa presunuli ku kolónii čoríkov bahenných. Ich aktivita bola neuveriteľná – vtáky zháňali materiál na stavbu hniezd, ktoré stavali priamo na hladine, na vodnej vegetácii. Okrem toho sme zazreli aj najväčšie žaby Európy, ktorých tam bolo ohromné množstvo, čo len podčiarklo rôznorodosť miestneho ekosystému. S ranným dobrodružstvom za nami sme sa vrátili do nášho útulného ubytovania na krátky oddych.
Popoludní sme preskúmali ďalšiu časť Delty a jej spletité kanály. Príjemným spoločníkom nám bol lesklo sfarbený ibis hnedý, ktorý nám chvíľu robil spoločnosť. K našej radosti sa nám podarilo uvidieť aj druhú divú mačku, čo bol zriedkavý a vzrušujúci zážitok. Deň sme zakončili na veľkom jazere, kde sa nám predvádzali početné pelikány a kormorány. Na úplný záver sa nad nami majestátne vzniesol orliak morský, pravý kráľ delty – nádherný záver dňa plného nezabudnuteľných zážitkov.
Na tretí deň sme plánovali výlet do oblasti Letea, jedného z najzaujímavejších miest v dunajskej Delte. Letea je známa svojou jedinečnou krajinou, ktorá spája piesočné duny a zalesnené oblasti so starobylými stromami, niektoré z nich sú staré viac ako 700 rokov. Táto oblasť je tiež domovom známych polodivokých koní, ktoré pochádzajú z domestikovaných koní a prispôsobili sa životu vo voľnej prírode. Aby sme využili čas naplno, vyrazili sme opäť o 4:30 ráno.
Preplavili sme sa cez niekoľko väčších jazier, užívajúc si pokojné ranné vody. Ako sme sa blížili k Letee, začali sme na brehoch kanála zaznamenávať polodivoké kone, ktoré tam pokojným tempom spásali trávu a pridávali našej ceste na čare. Po príchode do prístavného mestečka Letea sme mali šťastie a podarilo sa nám odfotografovať krásneho sokola červenonohého, ktorý odtiaľ pozoroval okolie.
Náš pobyt v Letee bol plný nezabudnuteľných zážitkov. Miestni sprievodcovia nám ponúkli terénne autá na prieskum oblasti, čo nám umožnilo vydať sa off-road na piesočné duny, čo je v Delte rarita a vytvára výrazný kontrast k okolitej močaristej krajine. Najikonickejšou časťou tohto zážitku bolo vidieť zvyšky starých dedín, ktoré pomaly pohlcuje príroda, s polodivokými koňmi prechádzajúcimi medzi opustenými budovami—a silná pripomienka spojenia histórie a divočiny, ktorá je pre tento región jedinečná.
Po návšteve Letey sme pokračovali smerom k mestu Sulina, ktoré má fascinujúcu históriu a dnes je jedným z najzaujímavejších miest dunajskej Delty. Sulina bola v minulosti dôležitým prístavom a obchodným centrom. Vďaka svojej polohe pri ústí Dunaja bola Sulina v 19. storočí sídlom Európskej komisie pre Dunaj a hrala kľúčovú úlohu pri regulácii lodnej dopravy v tejto časti Európy. Mesto bolo kozmopolitným strediskom, kde žili ľudia rôznych národností – Gréci, Arméni, Taliani, Židia a mnohí ďalší, čo zanechalo bohaté kultúrne dedičstvo.
Dnes má však Sulina ďaleko od svojho niekdajšieho lesku. Mnohé budovy sú zanedbané a v zlom stave, čo poskytuje smutný pohľad na mesto, ktoré kedysi prekypovalo životom a obchodom. Prechádzka po meste nás priviedla k historickým budovám a úzkym uličkám, ktoré sú dnes svedkami jeho slávnej minulosti, ale aj príkladom postupného úpadku.
Na našej ceste sme tiež dorazili k míľniku 0 na Dunaji, čo bolo veľmi symbolické miesto. Je zaujímavé, že nulová míľa na Dunaji sa nenachádza pri jeho prameni, ale práve tu, pri ústí do Čierneho mora. Toto miesto označuje začiatok rieky podľa námorných meraní, ktoré sú základom pre medzinárodnú lodnú dopravu v tejto oblasti. Toto miesto nám pripomenulo význam Dunaja ako jednej z najdôležitejších európskych vodných ciest a jeho dôležitú úlohu v histórii dopravy a obchodu.
Ďalší deň sa začal skoro ráno, keď sme si vybrali cieľ našej cesty na Caraorman, jedinečnú oblasť v rámci Delty Dunaja, známy svojimi rozmanitými ekosystémami a bohatou biodiverzitou. Caraorman je charakterizovaný svojimi starobylými dubovými lesmi, rozsiahlymi mokraďami a piesočnými dunami, čo z neho robí ideálne prostredie pre množstvo vtáčích druhov a iných divokých živočíchov.
Keď sme sa prechádzali touto malebnou krajinou, mali sme šťastie fotografovať niekoľko nových druhov, vrátane záhadného chavkoša nočného, pôsobivého lyžičiara bieleho a elegantnej volavky sivej. Dúfal som, že počas našej návštevy Caraormanu objavím nejaké plazy, ale vzhľadom letný termín našej návštevy som neuspel. Napriek horúčave sme si užívali náš čas v malej močaristej oblasti plnej vtákov.
Včeláriky boli bežnými spoločníkmi a objavovali sa v impozantnom množstve, čím pridávali živé farebné akcenty do krajiny. Občas sme zahliadli aj krakle, ďalšie krásne vtáky, ktoré zvýšili atraktivitu miesta. Naša návšteva bola ešte vylepšená zastávkou v miestnom obchode, kde sme sa stretli s priateľskými obyvateľmi a užili si čaro tejto oblasti.
Keď slnko neúprosne svietilo, vrátili sme sa späť do nášho ubytovania, cítiac zmes šťastia z našich zážitkov a únavy z horúčavy. Bol to odmeňujúci deň strávený preskúmavaním prírodnej krásy a divokej fauny Caraormanu.
Ďalší deň mal byť odpočinkový, no naša skupina sa rozhodla vyraziť skoro ráno do Lethey. Chceli sme vyskúšať klasické “kempovanie” a fotografovanie z maskovaných miest. Bohužiaľ, počasie sa zmenilo a za slabého dažďa sa nám fotograficky veľmi nedarilo. Po niekoľkých hodinách sme sa rozhodli ukončiť náš pokus a na obed sme sa vrátili na ubytovanie.
Počas návratu som sa rozhodol zísť z hlavnej cesty a prejsť cez opustenú dedinu. Bol to fascinujúci pohľad, keď som stretol veľké stádo polodivokých koní, ktoré sa voľne pásli na okolitých lúkach. Okolie dediny bolo posiate ruinami opustených sadov a domov, kde sa hrali dudkovia, preskakujúc medzi starými konštrukciami. Tento okamih som si uchoval v pamäti ako ukážku krásy prírody a života, ktorý aj na takýchto opustených miestach stále prežíva.
Búrka sa nakoniec presunula severnejšie, a tak sme sa rozhodli neplytvať časom na ubytovaní a preskúmať okolie. Hneď pri prvom prekvapení kolega fotograf našiel v záhrade dve korytnačky močiarne, ktoré si miestny pes vybral ako hračky. Podarilo sa nám ich zachrániť a presunúť k neďalekému mŕtvemu ramenu. Po krátkom makro fotení sa korytnačky vrátili späť do svojho prostredia.
Pokračovali sme teda ďalej v skúmaní okolia, keď sme začuli ozývať sa kuvika plačlivého. Skúsili sme ísť pozrieť miestny cintorín, a čo sme tam nenašli? Malú sovu sediacu na stohu sena. Fotenie netrvalo dlho, pretože pohyb na cintoríne ju vyplašil.
Cestou späť sme si všimli pohyb v trstine, a tak sa nám ukázali dva šakaly zlaté. Proste dokonalé zakončenie dňa, keď sme si mohli užiť krásu a rozmanitosť divokej prírody, ktorá nás obklopovala.
Po našej poslednej noci v Crișane sme sa vydali späť do prístavu, čo bola trochu horkosladká rozlúčka s pokojnými vodami a bohatým životom Delty. Pri odchode sa nám naskytol pohľad na nádherný východ slnka nad jazerom, ktorý maľoval oblohu v odtieňoch ružovej, oranžovej a zlatej. Bolo to, akoby sa s nami príroda lúčila posledným veľkolepým predstavením. Pokojná hladina odrážala farby oblohy, čím ešte viac umocňovala scénu a vytvorila chvíľu pokoja a úžasu, ktorá nám pripomenula krásu, ktorú sme počas pobytu v Delte zažili.
Našou ďalšou destináciou bola Constanța, no nevyrazili sme tam hneď. Namiesto toho sme sa zastavili na niekoľkých známych miestach na pozorovanie vtákov. Jedným z vrcholov bol Vadu, kde sme mali šťastie pozorovať štíhlovku kaspickú. Rovnako sme mali možnosť fotografovať nádherného prieložníka stepného – mimoriadneho vtáka s ladným letom a výrazným perím.
Po úspešnom dni pozorovania vtákov sme pokračovali do Constanțy, kde sme si užili zaslúženú večeru. Constanța, prístavné mesto na pobreží Čierneho mora, ponúka kombináciu histórie a modernity. Prechádzajúc sa mestom, sme boli obklopení pripomienkami jeho starovekého gréckeho a rímskeho dedičstva s ruinami, veľkolepou architektúrou a ikonickým kasínom Constanța – veľkolepou budovou v štýle art nouveau s výhľadom na more. Atmosféra bola živá, ale zároveň uvoľnená, s morským vánkom a zvukom vĺn, ktoré dodávali miestu jedinečné čaro. Bolo to ideálne miesto na oddych a premýšľanie o našej doterajšej ceste.
Po Constanțe sme sa vydali do Brașova, pôvabného mesta ukrytého v Karpatoch. Brașov je známy svojou stredovekou saskou architektúrou, farebnými barokovými budovami a pôsobivým Čiernym kostolom – veľkolepou gotickou stavbou, ktorá je symbolom mesta. Prechádzka po jeho dláždených uličkách nás preniesla späť v čase a scenéria Karpát na horizonte dodávala mestu jedinečnú atmosféru.
Večer sme strávili s fotoaparátmi v ruke, zachytávajúc krásy mesta pri zapadajúcom slnku, ktoré ožarovalo historické budovy. Večera bola rovnako výnimočná, s tradičnými rumunskými chuťami, ktoré pridali lahodnú bodku k našej poslednej noci na cestách.
Nasledujúci deň sme sa konečne vydali domov, v srdciach a mysliach plní nezabudnuteľných zážitkov z krajiny, prírody a miest, ktoré sme objavili. Po návrate na Slovensko sme pocítili náznak smútku, že naše epické dobrodružstvo je na konci. Bola to cesta, ktorá v nás zostane navždy.
Dunajská Delta je skutočným rajom pre fotografov prírody, kde sa rozľahlé scenérie spájajú s neuveriteľnou rozmanitosťou flóry a fauny. Táto lokalita, zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, kde sa rieka Dunaj vlieva do Čierneho mora, tvorí spleť kanálov, jazier, mokradí a zelených ostrovov. Delta hostí viac ako 300 druhov vtákov vrátane vzácnych a migrujúcich druhov ako pelikán kučeravý, kormorán malý a majestátny orliak morský. Vďaka rozmanitým ekosystémom, od vŕbových lesov až po trstinové mokrade, patrí medzi najbohatšie a najpôsobivejšie prírodné oblasti v Európe.
Naši sprievodcovia počas oboch výletov boli výnimoční, dokonale sa orientovali v spletitých vodných cestách delty a ukázali nám skryté miesta plné života. Hoci ich komunikácia v angličtine bola obmedzená, ich nadšenie pre deltu a znalosť miestnych podmienok nás sprevádzali počas celej cesty. Prostredníctvom gest a spoločného nadšenia sme prekonali jazykovú bariéru a naplno sa ponorili do krás a zázrakov okolitej prírody.
Pre každého milovníka prírody alebo fotografa divokej prírody je táto cesta do Delty absolútnou nevyhnutnosťou. Svojou surovou krásou, zložitými ekosystémami a výnimočnými príležitosťami na blízke stretnutia s divočinou ponúka skúsenosť, ktorá zanechá nezmazateľné spomienky. Či už vás láka pozorovanie vtákov, fotografovanie krajiny, alebo len ticho nespútanej prírody, Dunajská Delta sľubuje dobrodružstvo ako žiadne iné.
