Mánia menom rybárik

Tento "lietajúci drahokam" je hlavný dôvod, prečo som sa začal naplno venovať foteniu prírody. Rok 2013 je už moja tretia sezóna, počas ktorej sa snažim dohľadať hniezdne nory. Keď nájdete hniezdo, neuveriteľne sa vám zvýši šanca na vytvorenie perfektnej fotografie. Rybárik je pomerne plaché vtáča a tak sa človek nevyhne poriadnemu maskovaniu. Veľa krát sa mi stalo, že moje maskovanie bez problémov prehliadol, aj keď som si myslel, že som už dokonale schovaný.

Rok 2011 - v tom období ma už definitívne opantalo fotenie prírody. Fotil som fotoaparátom Sony A 200 a objektívom Sony SAL 75-300. Už som mal odsledovaný pohyb rybárika na Váhu, tak som sa rozhodol s kamarátom, že sa vydáme na prvý lov. Naša "tutová" lokalita bol vyvrátený strom. Keď sa na to spätne pozriem, bola to zrejme najhoršia lokalita akú sme si mohli vybrať. Naša "belasá modelka" mala takmer nekonečné množstvo možností kde mohla pristáť, čo aj patrične využívala. Okrem toho sa ukázala aj nedokonalosť maskovania, a tak sa počas tohoto fotenia podarila len jedna jediná fotka. Technickou kvalitou je na veľmi zlej úrovni, ale bola prvá, a tak má svoje čestné miesto v mojom archíve.

Rok 2012 začal zmenou techniky na Sony A700 a Sigmu 150-500. Opäť začalo obdobie rozmnožovania rybárika takže sme znovu začali hľadať vytúžené hniezdo. Samozrejme, plány boli jednoduché, ale realizácia bola poriadne náročná. Pozorovania sa kopili, ale stále nás nedoviedli k hniezdu, takže sme prešli na novú taktiku. Sledovali sme rybárika vždy do bodu, kedy sa stratil, presunuli sme sa na to miesto a čakali sme, že sa znovu ukáže. Takto sme sa postupne dopracovali k lokalite, kde rybárik vlietal do lesíka, kde začala druhá fáza - prečesanie lesa a nájdenie asi 5 cm veľkého vletového otvoru do hniezda. Všetci, čo sa o rybárika zaujímajú, vedia že hniezdi na kolmých stenách, kde si môže vyhĺbiť noru. Tento párik si ale vybral dosť extrémny domov. V danom lesíku vznikla malá roklina a túto roklinu zväčšil vyvrátený strom. Práve v mieste vývratu sme prvý krát videli vlietať to malé modré "niečo" do hniezda. Od tejto chvíle nastal prielom v našom snažení a začali sme konečne premýšľať nad fotením. Čo sa týka maskovania, mali sme za sebou už praktickú skúsenosť. Len sme postavili pri hniezde konštrukciu a pokryli ju maskovacou sieťou. Začalo obdobie dlhých hodín v našej základni. Prvé úspechy na seba ale už nenechali dlho čakať.

Ako sa vyliahli mladé,  prišlo perfektné obdobie kŕmenia, kedy je najväčšia pravdepodobnosť, že urobíte fotku. U nás to nebolo inak. Postupne sme získali rutinu a fotky pribúdali. Lenže po čase sa fotky začali opakovať, a tak sa začalo ďalšie pátranie - a to po lovisku. Znovu sme použili už vyskúšanú metódu pozorovania  a podarilo sa nám relatívne presne určiť, kde zalieteva samička chytať obživu pre seba a svoje potomstvo. A zasa to bolo miesto nie dvakrát vhodné na fotenia, aké sme mali v pláne. 

Znovu sme prešli do fázy maskovania a čakania. Rybárik sa pred nami pekne nechal fotografovať, ale ukázala sa naša neskúsenosť s takouto akčnou fotografiou. Po pár dňoch bez úspechu nás prekvapili bagre, ktoré začali pripravovať toto miesto na stavenisko pre diaľnicu. Tým pádom sme boli nútení znovu začať hľadať.

Presunuli sme sa na inú lokalitu, kde sme tiež videli poletovať "drahokamy". Ale poriadne lovisko sa nám už nepodarilo nájsť. Na jeseň som zmenil techniku na Canon. Moje prvé Canon telo bolo 7D-čko a k nemu Canon 400 F 5,6 L USM. Mladé jedince sa postupne ukazovali a snažili sa získať skúsenosti s lovom. Takto sme znovu vytipovali lokalitu, kde sme pár krát videli loviaceho rybárika. Prístup k nemu bol zase na úrovni artistického výkonu, ale to nás neodradilo. Prichystali sme perfektný lovecký konárik a znovu nastalo čakanie. No ani teraz sa nepodarila vytúžená fotka. Aj keď sa nepodarila lovecká fotka, podarili sa počas jedného fotenia perfektné portréty mladého rybárika. Kúpil som telekonvertor Canon 1,4 Mk II a chcel som ho otestovať na mojom vtedajšom objektíve Canon 400 mm F 5,6 L USM. Áno dobre čítate. Neočakával som žiadne zázraky, ale realita bola úplne iná. Keďže počasie znovu nedoprialo poriadne svetlo, tak som si zobral na testovanie aj betterbeamer a blesk. Rybárik si sadol na konár presne ako som chcel. A tak som začal fotiť. Nevedel som ako zareaguje na blýskanie. Ale reakcia bola úplne super, vôbec mu to nevadilo. Toto bolo posledné fotenie v roku 2012. Počas zimy sme chodili okolo Váhu, ale rybárika sme zahliadli len sporadicky.

Rok 2013 znovu priniesol prírastky do fotoruksaku. K 7D-čku prišla 5D Mk III a 400-vku nahradila 500 F 4 L IS USM. Hneď prvé kroky s novým sklom viedli k hniezdu rybárika. Skúšali sme opäť nájsť nové hniezdo, vhodnejšie na fotenie. Po pár úspešnych pozorovaniach, ktoré vyzerali ako kopanie novej nory nasledovalo sklamanie. A tak sme sa znovu ocitli pred starým hniezdom. Rybárik nesklamal a už mal vyhĺbenú novú noru. Tentoraz som maskovaciu sieť nahradil maskovacím stanom. Jeho umiestnenie do strmého kopca ale bol poriadny boj. Naštastie pre mňa sa mi to podarilo a onedlho sa ukázal samec rybárika v plnej kráse. Na pripravenom konári pod hniezdom sa promenádoval a pózoval každých pár minút. Bolo to obdobie keď ešte len zvádzal samičku. Nanešťastie, tá sa nechávala kŕmiť úplne inde, ako som predpokladal. Napriek tomu sa podarili zaujímavé fotky rybárika pri čistení peria a pri vyvrhovaní zvyšku rybky. Aj v tomto prípade sa postupne začali portrétovky opakovať, a tak som začal vymýšľať ako spravím akčnú fotku. Keďže som nemal loveckú lokalitu, začal som skúšať vyfotenie vletu rybárika do hniezda. Znovu začalo nekonečné experimentovanie s technikou a nastaveniami. Po počiatočných neúspechoch som sa dopracoval ku kombinácii Canon 5D Mk III a Canon 24-70 F 2,8 L. Táto zostava bez blesku ale nebola schopná zachytiť malé "torpédo" na ceste do hniezda a tak som pridal blesk Canon Speedlite 580 EX II . Postupne som sa dopracoval k nastaveniam, ktoré fungovali. A tak vznikla aj moja prvá " akčná" fotka. Kvôli práci som ale nestihol prvé obdobie nosenia rybiek do hniezda. Po príchode na Slovensko som zistil, že ryboši sedia na druhej znáške. Keď som si porátal kedy bude zase obdobie nosenia rybiek, moc som sa nepotešil. Znovu to vychádzalo na dobu mimo Slovenka. Po opätovnom návrate som hneď išiel na hniezdo, rozložil už vyskúšanú zostavu a čakal som už len vlety a výlety každých pár minút. Naneštastie nastala niekde chyba v mojich výpočtoch a potom ako som videl v okolí hniezda vyletené mláďa musel som uznať, že ani táto sezóna nepriniesla vytúženú fotku. Tento fakt ale nič nemení na mojom ďalšom odhodlaní, pokračovať v začatej práci. Takže už sa teším na novú sezónu.